středa 9. listopadu 2016

Caseworks - Krabicové prvky v Revitu 2017

Narazili jsme nedávno na zvláštní chování této kategorie v Revitu, pokud ji chcete zobrazit v půdorysném pohledu v projektu.
Windows, Caseworks (v českém překladu Truhlářské výrobky) a Generic models jsou 3 kategorie, které se zobrazují v půdorysu, i když jsou nad rovinou řezu v modelu a jsou v páse zobrazení mezi Top a Cut Plane:


To je výhodné pro různé bytové rozváděče apod, které jsou pod stropem (řezná rovina je neprotíná), ale zároveň jednoduše viditelné v půdorysech.
Jak se ale zobrazují rodiny Caseworks v půdorysu, pokud jsou takovéto rodiny protnuté řeznou rovinou (Cut Plane) v modelu?
Caseworks mohou být zobrazené i v půdorysu coby "řezaný" objekt. Ovšem toto zobrazení se na rozdíl od všech ostatních kategorií neřídí tak úplně výškou řezné roviny v modelu, ale naopak výškou řezné roviny v rodině.
Tedy pokud si vytvoříte rodinu Caseworks s nějakou tloušťkou "stěny" a krytím zeshora,

tak očekávaného zobrazení v půdorysu, pokud tento element bude řezová rovina v modelu protínat,


dosáhnete pouze pokud řeznou rovinu (ve View Range / Rozsah pohledu) v rodině elementu nastavíte tak, aby element protínala. Tato kategorie jednoduše na řeznou rovinu v modelu moc nereaguje. Okna a Obecné modely se chovají standardně, tam k těmto problémům nedochází.
A pokud máte element této kategorie, který je vysoký tak, že zasahuje do více podlaží, a navíc v každém podlaží se půdorysně liší (roztahuje či stahuje), pak se nedá toto nastavení pro každé patro rozumně nastavit a nezbývá nic jiného, než převést kategorii z Caseworks na jinou, asi nejvhodněji opět na Generic model.

Pokud najdete řešení tohoto chování, tak nám napište. Mně to přijde jako bug...

Za BIM-Fórum z.s.

Peter Jirát


pátek 9. září 2016

Desetinná tečka <> čárka v Revitu

Dnes jsem narazil na dva modely, jeden z nich v kótách používal desetinnou tečku, druhý desetinnou čárku. Trochu mne to zmátlo, měl jsem za to, že se řídí nastavením systému.
Tak po chvíli hledání jsem našel, že se toto nastavení přepíná v jednotkách (menu Manage > Project Units) daného modelu, úplně poslední přepínač dole v panelu:


Tady se dá tedy nastavit, jestli potřebujete v modelu (hlavně tedy v kótách nebo výkazech) používat tečku nebo čárku.

Za BIM-Fórum z.s.

Peter Jirát

středa 20. dubna 2016

3D projekt profesie - úvod



Zvládnuť  vymodelovať komplexný 3D model, odstrániť všetky kolízie je komplikovaná a náročná práca, hlavne ak chýbajú zručnosti a skúsenosti, rôzne typy a triky, optimalizované a odskúšané  projektantské postupy.  Nadšenie, šikovní spolupracovníci, ochotní konzultanti  a prirodzené nadšenie  ovládať technologické novinky v projektovaní dokáže zvládnuť  tento náročný proces.  Úspešne sme ukončili náročné základinformačného modelu.  Máme 3D model, ale aká je jeho  trhová hodnota? Kto je ochotný  za takto vynaloženú mimoriadnu odborne náročnú a namáhavú prácu zaplatiť? Možno veľa nadšencov a novátorov prekvapím, ale nik o 3D projektantský  model na ktorý sa pozeráme na monitore nemá  trhový záujem. Máme len základy, kvalitné dobré, zatiaľ (dočasne)  veľmi  pracné. Ďalšie modely vytvoríme podstatne rýchlejšie a časom až prekvapivo rýchlo. Pokúšať sa predať  len prepracovaný  TZB model  budovy nie je ani ekonomické ani racionálne, hlavne keď budovanie modelu  bolo veľmi náročné. Tu je bod, kedy si každý projektant, šéf inžinier.... uvedomí, že 3D model  nie je ani informačný model  (BIM) budúcej technológie stavby (chýbajú mu výstupné výkazy, rozpočet, energetické vyhodnotenia...atd) a nie je ani odovzdateľný , vytlačiteľný PDF  projekt vhodný na územné rozhodnutie,  stavebné povolenie, alebo realizáciu.

Súčasný stav 2D projektovania
 Profesný projekt realizovaný v 3D programoch  (Allplan, Archicad, Revit) zavádza výrazne zmeny pri tvorbe projektu. Zmena je obdobná ako pri prechode s ručného projektovania pomocou kresliacej dosky s pantografom  na počítačový  2D Autocad.  Vtedy boli kumulované dva stupne projetovania  výkres v tužke a kreslička, dnes robí všetko projektant sám.  V súčasnosti má profesný projekt  (ZTI) 3 stupne.

1.Projekt pre územné rozhodnutie, kde je dôležité napojenie budúceho objektu na verejné siete a ich privedenie  na pozemok kde je umiestnená stavba.  Prívod sa zakresľuje schematicky rôznymi typmi čiar s rezom výkopu a výškopisom hĺbok. Samotná prípojka je rovnako schematická so značkami ventilov a meradiel. 

2.Projekt  pre stavebné povolenie sa zakresľuje  do tkzv.  slepých  pôdorysov budúcej budovy  schematicky sa zakreslí  rozvod vody a kanalizácie t.j. potrubia umiestnené nad sebou sa kreslia vedľa seba, potrubia vedľa seba sa kreslia v schematickej nie reálnej vzdialenosti. Kanalizácia je označená výškovými kótami a spádom, rovnako aj vodovod v normou predpísanom spáde 0,05% z dôvodu možnosti vypustenia.  Podľa regionálnych zvyklostí sa prikladá axonometrický pohľad celého  rozvodu kde pohľady na jednotlivé steny nezobrazujú priestorovo, ale sa  napájajú v smere osi x

3. Realizačný projekt je rozšírenie projektu pre stavebné povolenie hlavne pri veľkých stavbách občianskej vybavenosti. Obsahuje rôzne rezy, čiastočné pohľady a detaily.

3D profesný model
3D model  nemá žiadne stupne, je to priamy zdroj realizačného projektu , ktorý sa približuje ku skutkovému stavu. Model MEP obsahuje reálne výtokové a odtokové zariadenia (batérie, umývadlá vane, kanalizačné výpuste, WC misy a splachovacie nádržky, bojlery, vykurovacie telesá, zdroje tepla, chladenia, ventiláciu ....atd.  Rozvod sa modeluje 3D s reálnym, alebo s reálne predpokladaným umiestnením. V priebehu modelovania npr. ukončená stupačka a po ukončení celého modelu rozvodu je možné nadstavbovými programami realizovať rôzne simulačné výpočty, hydraulické vyváženie, rýchlosť prúdenia a podobne. Samotný Revit bez doplnkových programov poskytuje hodnoty prietokov v jednotlivých vetvách a umožňuje zadávať hydraulické odpory prvkov inštalácie. Pre programátorsky  zdatnejších  ponúka bezplatný grafický programovací modul Dynamo, ktorý umožňuje podchytiť všetky premenné v modeli Revitu a realizovať výpočty podľa potrieb projektanta včetne  výstupov npr. do Exelu.
V rámci súčasných platných noriem STN ISO/ ČSN-ISO pre profesné projektovanie je jednoznačne vyžadované 2D zobrazovanie, používanie značiek a schém a dohodnutých typov a farieb čiar znázorňujúcich rôzne  média (studená voda,  teplá voda, šedé a čierne kaly, plyn, vykurovacia voda, vratná, čerstvý vzduch .....atd). Po dokončení modelu rozvodov vyvstáva otázka ako vyhovieť súčasným normám a regionálnym štandardom a vyexportovať  z modelu akceptovateľnú projektovú dokumentáciu.  Táto otázka musí byť vyriešená ešte predtým ako začneme modelovať.  Revit  je modelovacie prostredie, pracujúce s objektom – rodinou. Rodina je 3D interpretácia  reálneho objektu, ktorý umiestňujeme do 3D prostredia projektu. Virtuálne skladáme rozvody, prípojky, výtoky, odtoky....atd.  Riešenie je v objektoch rodín a ich zobrazenia. Revit umožňuje rôzne úrovne zobrazenia  v rámci LOD (Level of Detail) v súčasnosti z dôvodu jednoznačnej identifikácie sa používa označenie Level of Development podrobnejšie vysvetlenie  (http://www.bimfo.cz/Aktuality/LOD-Level-Of-Development.aspx).  Pred vlastným modelovaním si musíme pripraviť vhodný „ viruálny materiál, súbor“  ktorý budeme používať na vymodelovanie rozvodov TZB.   Rodiny z databáze Revit-u,  šablony, ale aj rodiny  z internetových databáz takéto riešenie neobsahujú.  Možno sa o to niektorá z lokalizačných spoločností  pokúsi, vytvoriť  špecifickú profesnú šablonu.  Každý projektant má vlastný štýl, preto je najlepšie, ak si rodiny upraví sám, možno sa to javí ako niečo zložite a náročné, ale keď sa zvládne úprava prvej ďalšie nasledujú ľahšie. Na začiatok stačí do 10 rodín, ktoré sa postupne rozširujú, podľa požiadaviek projektu – modelu.
V spomínanom zobrazení  pohľadov sú možnosti:
  1. Hrubý  tu si pripravíme schematickú značku podľa súčasných noriem  pre vedenia, fitingy aj zariadenia v rámci potrubí musíme nadefinovať typ a farbu čiary, rovnako je potrebné upraviť aj zobrazovanie fitingov. Na vzostupných a klesajúcich potrubiach nie je možné  použiť normované zaužívané značky  , ale musíme vybrať z predvolených v Revit-e .
  2. Stredný  - vložíme 2D interpretáciu reálneho objektu, ktorý je spresnením schematickej značky. Základný rozmer dĺžka, šírka zodpovedajú pôdorysu 3D objektu, alebo zjednodušenie 3D objektu bez detailov v pôdorysnom pohľade s tvarom ako 2D.
  3. Jemný - rozlíšenie obsahuje 3D zobrazenie objektu, ktorý je  a tvarovo  zhodný s výrobkom, ktorý sa bude inštalovať. Použiteľný hlavne pre realizačný projekt a odstraňovanie kolízií. k modelu rodiny  môžeme pridať   teleso vymedzujúce nevyhnutný manipulačný priestor pre montáž, používanie a údržbu.

S touto úvodnou  databázou môžeme začať modelovať a priebežne prepínať medzi úrovňami ako vyzerá pôdorys v jednotlivých úrovniach. Pri prepnutí „hrubý“ pohľadu npr. širších vzťahov by sa malo objaviť  klasický 2D zobrazenie, na ktorý sme zvyknutý z prostredia Autocadu.  Problémom    inštalačné rozvody vedené  nad sebou . V zjednodušenom pôdorysnom pohľade sa prekrývajú. Zlievajú v jednu plnú čiaru. Riešení je viacero, je možné zaradiť do výkresu  pohľad čelný/bočný, alebo rez, alebo výrez 3D pohľadu,  prípadne iný doplňujúci pohľad  Tieto pohľady sa z modelu získavajú rýchle a rovnako  sa umiestnia do výkresu.  Všetko uvedené by som označil, ako určitú nadprácu (príprava rodín, upresňujúce pohľady).
Aké  sú, ale výhody TZB  modelu.  Označením určitej časti rozvodu je možné pohybovať v smere X,Y,Z, potrubie  sa na hranici označenia  predlžuje, alebo skracuje. V budovách s opakujúcimi , alebo priestorovo  podobnými  poschodiami je možné celý 3D rozvod kopírovať, prenášať a na hlavných stupačkách  jednoducho pripojiť a prípadne upraviť.  Pomerne rýchlo je možné meniť prítoky a odtoky. Veľká prednosť sú okamžité výkazy, samozrejme treba byť veľmi dôsledný, aby v rozvodoch nezostali zabudnuté redukcie, kolená malých dimenzií, kúsky potrubia, ventily...atd. Všetko sa objaví vo výkaze. Model TZB je optimálne vytvárať na dvoch monitoroch, ak sú 24-27“ je to veľká výhoda. Zobrazenie na  4 pohľady nárys pôdorys, bokorys a 3D pohľad, výrazne  spresňuje a urýchľuje vytváranie TZB  modelu. Doplnením izolácií a kotviacich prvkov  je možné už v projekte určiť optimálnu montážnu vzdialenosť rozvodov. Odhaliť rôzne kolízie, nevyhovujúce priečky z hľadiska ich hrúbky, zistiť kolízie z výstužou v nosných prvkoch, nedostatočný inštalačný a servisný prístup. Kolízie zo vzduchotechnikou a vykurovaním, prípadne odhaliť časovú montážnu  kolíziu jednotlivých profesií,  npr.  najskôr je potrebné realizovať rozvod vody a následne vzduchotechniky.
Pri kolíziách, ale často ide o to aký systém spájania rozvodov je zvolený.  Tu je 3D projektovanie a systém rodín  veľmi prínosný.  Výmena rodín použitých v projekte za rodiny, ktoré bude používať  realizačná firma je záležitosť  na hodiny, dni , nie na týždne, mesiace. Tu už realizačný projekt prináša veľkú úsporu práce. Je realitou software, že výmenou rodín sa poruší cca 30-40% konektorových väzieb, ale pokiaľ nie je potrebné upravovať výpočty a dimenzie rozvodu je to rýchle riešenie pre realizačnú spoločnosť, v krátkom čase vyexportovať presný výkaz výmer pre aktuálny systém rozvodov a určiť množstvo a cenu materiálu.
Ak si projektant v rámci vlastného počítača vytvorí centrálny model a lokálnu kópiu môže s výhodou využívať  pracovné zošity. Má  možnosť rozdeliť jednotlivé potrubné systémy do rôznych pracovných zošitov, čo následne umožňuje ich zapnutie (zviditeľnenie), alebo vypnutie (nezobrazuje sa ).  Prípadne môžeme dočasne prenášať  určité časti rozvodov medzi pracovnými zošitmi a uľahčovať si zobrazenie jednotlivých logických celkov.  Prináša to veľkú prehľadnosť modelovanej sústavy. Celkové spracovanie TZB modelu je výrazne presnejšie a prepracovanejšie.

Projektová dokumentácia.
V určitom termíne je nevyhnutné vytvoriť výkresové zostavy, ktorá sa v papierovej a elektronickej forme odovzdajú investorovi ako podklad na územné rozhodnutie/stavebné povolenie. Pri tomto vyvstáva otázka či v tejto fáze prerušiť - ukončiť model a pokračovať prostredníctvom kópie na novom následnom modeli, pretože zmeny v modeli sa automaticky prejavujú vo výkresoch.  Nie je to potrebné, centrálny model je dynamický súbor, ktorý vždy poskytuje aktualizovaný stav. V rámci úradného konania nie je možné dynamicky meniť podklady. Záverečnou fázou projektu  je realizačná dokumentácia, ktorá sa  vytvára od začiatku, nemá žiadne fázy. Medzistupne UR a SP sú čiastkové exporty výkresov z 3D modelu . Pre potreby kolaudácie a uvedenie stavby do prevádzky je rozhodujúci konečný skutkový stav.  Je na investorovi a stavebnom realizátorovi  aké zmeny sú vyžadované , realizované a komunikované s príslušným stavebným úradom.

Ceny  projektov
Je pochopiteľné, že ak  vytvárame  realizačný projekt z prípravou rodín pre všetky úrovne , jeho zdroj, 3D TZB model,  by  mala byť cena  zodpovedajúca realizovanému dielu t.j.  vyššia. Napríklad spojená za všetky tri úrovne uzem. rozhodnutie, stavebné povolenie, realiz. projekt. Súčasná prax architekt – profesisti, je ale postavená na modeli 2D, aj keď  je na projekčnom trhu cítiť nárast architektonických 3D modelov, ale ich dôvod je väčšinou iný. Architekti sa snažia umiestniť svoj projekt na trhu novým spôsobom 3D vizualizáciou, alebo animáciou . Pre investorov od rodinných domov až po veľké stavby občianskej vybavenosti  je táto forma atraktívna. Je to vyskúšaný obchodný model v rámci európskeho, ale aj svetového projekčného trhu. Už z účelu vyplýva na čo je kladený dôraz. Očakávať pri takomto modeli presné prepracovanie vnútorných štruktúr  hlavne   pri menších stavbách je nereálne, preto aj keď jestvuje 3D architektonický model postupuje sa voči profesným projektantom zaužívaným spôsobom t.j. slepé podlažia a klasické schematické projekty vyexportované ako súbory typu DWG.  Tomu zodpovedá, aj očakávaná cena, ktorú by mal profesista ponúknuť. Z uvedeného vyplýva, že očakávať navýšenie ceny z dôvodu spracovania TZB 3D modelu je nereálne.  Architekti   v ponukovej cene o 3D modeli TZB  neuvažujú a ak by aj súhlasili s TZB modelom znížili by si vlastný podiel  fakturácie  za ich časť  projektu. Čo nie je ani dobrý a ani akceptovateľný  obchodný model. Z uvedeného vyplýva, že architekti nie sú v tomto prípade tí, od ktorých sa dá očakávať, že budú presadzovať  výrazné zlepšenie úrovne TZB projektov a následné zvýšenie cien.  Výnimku, tvoria len veľké stavby občianskej vybavenosti s realizáciami v miliónoch eur, kde informovaný investor vie, že kvalitný prepracovaný model včetne profesií, mu prinesie výraznú až 10-15% úsporu priamych stavebných nákladov.

V súčasnosti sú profesné  projekty vnímané ako doplnkové, nedôležité pre budúci predaj/prenájom investora, sú chápané ako jednoúčelovo odborné a určené výhradne  pre profesné firmy, kde je celé dielo neviditeľné, v podlahe, pod omietkou, či stropom. Pre investora/zákazníka je problematika  profesných projektov , okrem technických nadšencov , nad ich možnosti. Osobitnoou ale početnou skupinou sú zákaznici projektov rodinných domov, ktorí z rôznych dôvodov realizujú výstavbu vlastného rodinného domu  svojpomocne  v kombináciami s profesnýmí firmami. Tí projekt TZB vnímajú ako niečo čo požaduje ten byrokratický "úrad" a na vlastnú realizáciu nie je potrebný. Veď to firmá známeho nejak dá, robia to už roky. To že je to často z ich strany opakujúca sa inštalácia často jednotne dimenzovaná,  je počas realizácie prehliadané. Tomuto pohľadu/názoru zodpovedá aj očakávaná  cena TZB projektu t.j. niekde medzi 50-250 €.  Realizačné firmy majú svoje zažité a odskúšané postupy , nepresnosť  a schematičnosť súčasných projektov v zmysle normy im vyhovuje, jednak pri tvorbe ceny, aj realizácií systému. Realizačné spoločnosti väčšinou „modelujú“ svoju predstavu a profesná výkresová dokumentácie je pre nich len ako podklad ponukového  rozpočet a na základné zorientovanie sa v požadovaných rozvodoch.


Niektoré východiská
1.                1.Model, že architekt je objednávateľom profesného projektu je použiteľný  v rámci 2D       
              projektovania ale v systéme 3D modelu a BIM je nevyhovujúci a nefunkčný a  dlhodobo 
              neudržateľný. Vytvára asymetriu  v týme projektantov   vo vzťahu k odmeňovaniu, financiám.
     
       V rámci spolupráce BIM je postavenie architekta v uzavretom kruhu  architekt -  statik – TZB   
       projektanti. Tak je postavený model súčasného BIM  projekčného software. Ak sa architekt 
       v tomto vzťahu snaží o určitú dominanciu a chce suplovať BIM koordinátora model prestáva 
       fungovať, čo je na škodu celého kolektívu vytvárajúceho dokumentáciu. V rámci spolupráce je 
       možné pomenovať tieto východiská:
a)      Všetci zúčastnený zarobia spolu viac ako keby pracovali osobitne
b)      Zapojenie každého kto pridá/zvýši  hodnotu  projektu
c)       Výber podľa hodnoty- výber podľa ceny
d)      Spoločné projekčné nástroje tak aby sa odstránilo plytvanie
e)      Meranie výkonu pomocou indexovaných ukazovateľov
f)       Rozvoj dlhodobých pracovných  vzťahov
  


      2.     Profesného projektanta by mal architekt len osloviť/doporučiť  investorovi, ako prvotný
              riešiteľ zákazky, ale jednotlivé profesie by mali vstúpiť do obchodného jednania  
              a ponúknuť  priamo investorovi  viaceré varianty riešenia a využiť  podobný model ako 
              architekt, využiť vizualizačné a animačné techniky v kombinácií s efektivitou 
              prevádzkových nákladov stavby energetickú optimalizáciu prevádzky  v rámci životného 
              cyklu stavby. Tieto náklady sú násobne vyššie ako priame realizačné náklady. Potom sa 
              stáva profesný projekt akoby pohonný agregát stavby. Aj dizajnovo dokonalé autá nie sú 
              tak obchodne úspešné z dôvodu, že prevádzkové a servisné náklady sú  ekonomicky
              odradzujúce.  O tento post musia  profesný projektanti  zabojovať sami, odbremenia 
              architekta od náročnej koordinácie, bez ekonomického efektu,  lebo aj on je honorovaný                    len za projekt a nie za koordináciu. 


   3.     Nie každý architekt, stavebný inžinier, alebo TZB profesista má nadanie a talent úspešného
           obchodníka a koordinátora. Investor projektov občianskej vybavenosti je vždy schopný 
            a šikovný obchodník, preto by mal  projekčný   kolektív oslovovať schopných vyjednávačov
            a koordinátorov, aby boli rovnocennými partnermi  investorov.  Mnohí architekti 
            a projektanti   možno budú týchto ľudí vnímať, ako zbytočný  a finančne neefektívny 
            medzičlánok . Treba si ale uvedomiť, že cenu  ktorú vyjedná schopný obchodník, profesný 
            projektant, alebo statik nikdy nevyjedná, jeho  profesia nie je obchodná, ale technická. 
            Profesná deľba práca je vo všetkých  oblastiach  ľudskej činnosti a predpokladám, že bude 
            fungovať aj v 3D projektovaní a pri vytváraní komplexných BIM modelov.

pondělí 4. dubna 2016

Hardware pro Revit Server

Jeden ze čtenářů našeho blogu mne požádal o článek, specifikující doporučený HW pro instalaci Revit serveru (uvažujeme Revit Server 2015 a novější, kde požadavkem je instalace Windows Server 2012 a novější).
V dnešní době virtualizace je ovšem specifikace takového HW trochu komplikovaná. Proto zatím uvedu jen zkušenosti a některé specifikace.
Jak je uvedeno výše, Revit Server v novějších verzích vyžaduje pro instalaci a běh software Windows Server 2012 a novější. Tím je dáno jedno z omezení pro používání Revit Serveru - musíte být schopni na tento HW nainstalovat Windows Server. Zde je možno využít i ořezaných verzí Windows Server, jako je Foundation nebo Essential (výrazně levnější než plná verze), ale tyto verze mohou být natvrdo propojené se značkovým HW (obvykle HP, Dell, IBM,...) a na jiný stroj to nenainstalujete. Z tohoto důvodu uvažovat o nějaké "skládačce" bude problematické, přeci jen značkové servery jsou vyladěné pro dlouhý běh bez přestávek a dnes i s dostatečnou výkonovou rezervou.
Ze zkušeností se ukazuje, že požadavek Autodesku na to, aby na počítači s Revit Serverem nebylo instalováno nic jiného má opodstatnění (je možná dáno i ne úplně ideální správou paměti této aplikace), pokud můžete tak tam nic jiného nedávejte. Ale toto je v menších firmách problematické dodržet, až praxe ukáže, zda právě u vás nebude nutné vyřešit požadavky Revit Serveru jinak - nové železo nebo virtualizace.
Specifikace požadavků Autodesku na SW i HW pro Revit Server najdete třebas zde:
http://help.autodesk.com/view/RVT/2016/CSY/?guid=GUID-09CA7045-5849-4532-82A0-1CFE164602A0
Výkonově jsou dnešní servery (nebo stanice) natolik dimenzované, že zde na problém nedostatečnosti asi nenarazíte. Operační paměť 8GB a větší už bývá standardem, stejně tak síťová karta na přenosovou rychlost 1Gb nikoho nepřekvapí. Průchodnost sítě musí odpovídat požadavkům jak na Revit Server tak i na práci s centrálními modely v lokální síti, tzn rovněž min 1Gb.
Základním kamenem úrazu při pomalém chodu Revit Serveru budou disky, na které se data ukládají. Tady je nutno si nadefinovat disky tak, aby umožnovali vysokou průchodnost dat - tzn diskové pole zapojené do RAID (typ RAID nechám na experty), popřípadě rychlé SSD disky. Zde máme jednoznačnou zkušenost, že s normálními SAT disky na starším železe se používání Revit Serveru stalo neúnosným - hlavně při navyšování počtu připojených uživatelů.
A právě počet přistupujících uživatelů bude rovněž jedním z faktorů, které bude ovlivňovat nadefinování disků/diskového pole. Je potřeba si uvědomit, že Revit Server si data ukládá a synchronizuje pořád, stále komunikuje s protějším Revit Serverem (pokud jsou proti sobě dva a více serverů coby Host), a obhospodařuje i všechna data pro lokální uživatele, kteří mají tento server nastavený coby Akcelerátor. Jeden nebo dva uživatelé je celkem jedno, deset a více už může být na základní konfiguraci problém.
A jaká tedy konfigurace? V jedné z firem, kde se o toto starám, je něco jako:
http://www.czech-server.cz/server-hp-proliant-dl360-g7-2x-intel-xeon-e5620-quad-core-2-40-ghz-16-gb-ram.html
Proč něco jako? Protože originální konfigurace už na webu nenajdete, je to více než 4 roky starý server HP v základní konfiguraci (+ 2x 2disky v RAID) a pro počet uživatelů <5 stačí. Bez virtualizace.
V jiné firmě je "velký" server (myslím že 128GB RAM a 32 procesorů), kde je nadefinováno několik virtuálních serverů s oddělenými Revit Servery. Cenově někde úplně jinde než ta předchozí konfigurace. Proto ani nemá smysl mluvit o nějaké průměrné ceně, záleží na mnoha faktorech, které výslednou cenu železa ovlivní.

Za BIM-Fórum z.s.

Peter Jirát

středa 30. března 2016

Výšková kóta bez textu

Narazil jsem nedávno na zvláštní chování některých výškových kót v Revitu. V půdorysech modelu se zobrazovaly údaje např. takto:

Najednou zmizela hodnota výškové kóty, která určuje výšku osazeného prvku. Vypadá to dost zvláštně, vidíte kótu a hodnota nikde. Správný údaj má vypadat:


Chvíli jsme hledali zádrhel, a nakonec jsme zjistili, že toto chování má důvod v tom, že jsme do rodiny toho prvku vložili maskovací oblast, která v některých kombinacích zobrazení maskovací oblasti a kótované hrany prvku způsobí zmizení textu. Takže pokud v prvku potřebujete maskovací oblast a dochází k těmto mizením, připojte si k maskovací oblasti parametr viditelnosti Ano/Ne jako instanci a její zobrazení vypněte.
Nebo je důvod někde úplně jinde?

Za BIM-Fórum z.s.

Peter Jirát

neděle 21. února 2016

BIM a obsah projektové dokumentace

Nové technologie a přístupy ke zpracování projektové dokumentace ve stavebnictví lze již potkat v běžné stavební praxi. Mezi tyto lze zařadit i informační model budovy, tzv. BIM (Building Information Modeling). Pokud jste se s požadavkem na BIM při projektování setkali, pak se pravděpodobně budete potýkat s následujícími otázkami, na které se Vám budeme snažit odpovědět v komentáři níže.

  • Jak je to s definicí obsahu a úrovně zpracování dokumentace v BIMu? 
  • Existuje závazná definice pro pojem LOD (úroveň rozpracovanosti/podrobnosti) pro projekty zpracovávané v ČR?

Aktuálně požadavky na obsah projektové dokumentace ve stavebnictví specifikuje Stavební zákon (183/2006 Sb.), ve kterém je řečeno, že rozsah a obsah dokumentace stavby stanoví prováděcí právní předpis. Tímto předpisem je vyhláška Ministerstva pro místní rozvoj č. 499/2006 Sb. o dokumentaci staveb.

U stavební dokumentace je legislativně řešena primární odpovědnost za projekt, a za to „co má obsahovat“, aby mohl být posouzen veřejný zájem. Stěžejní jsou pouze autorizované výstupy v podobě výkresů, textových zpráv, výpočtů apod. opatřené otiskem autorizačního razítka. Doslova lze říci, že je jedno, v čem a jak jste projektovou dokumentaci vytvořili – neboli, i kdybyste projekt namalovali pastelkami, a tento splňoval dané náležitosti, je to plně v pořádku.

Za projekt je obecně zodpovědná autorizovaná osoba, která jej zpracovala (nevylučuje však další odpovědnost zhotovitele, např. právnické osoby apod.). Odpovědnost se týká jednak vlastního projektu jako takového, že splňuje legislativní náležitosti jeho použitelnosti pro daný účel (tedy jeho rozsah a obsah), a jednak pochopitelně vlastního projektového řešení – obvykle návrhu konkrétní stavby, které musí zajistit soulad s legislativními požadavky, tj. zajistit minimálně ochranu veřejného zájmu, do čehož se mimo jiné zahrnuje mechanická odolnost a stabilita, požární bezpečnost, bezpečnost při užívání atd., což jistě každý autorizovaný projektant ví a plně si uvědomuje. To však nevylučuje odpovědnost za další ujednání stanovená např. ve smlouvě o dílo (viz dále).

V současné době není v ČR legislativně předepsán způsob zpracování BIM dokumentace ani její rozsah, či obsah. Výše uvedené však může být specifikováno v rámci smlouvy o dílo, kterou mezi sebou uzavírá objednatel a zhotovitel projektové dokumentace.

Ve smlouvě o dílo lze ujednat mnohé. V podstatě cokoli, na čem se chtějí smluvní strany shodnout. Vždy však musí být respektovány právní předpisy, tedy nemůže být smluvně vyloučeno to, v čem není v daném právním předpise dána dispozice. Ve smlouvě lze tedy ujednat např.

  • Postupy podle nezávazných ČSN (přičemž tyto by měly být specificky vymezeny, v opačném případě se jedná o neurčité vymezení), dále, jak bude finální výstup vypadat (např. i na jaký papír se bude tisknout) apod.
  • Požadavky na odevzdání digitální podoby projektu (editovatelná, needitovatelná podoba, formáty souborů). 
  • Zásady tvorby informačního modelu budovy (co je a není přípustné, požadavky na kvalitu informačního modelu apod.).

Existují definice pro pojem LOD (úroveň rozpracovanosti/podrobnosti) pro projekty zpracovávané v BIM, avšak jedná se o nezávazné dokumenty. Podrobný výklad a specifikaci LOD naleznete např. v BIM Příručce, kterou vydala organizace CzBIM, případně lze čerpat ze zahraničních zdrojů, např. BIMForum.

Doporučení: Projekt zpracovaný v BIMu, lze prakticky využít po celý životní cyklus stavby, doporučujeme tedy ve smlouvě vymezit odpovědnost za následnou použitelnost vytvořených dat apod. Je však žádoucí pro ochranu obou smluvních stran, aby bylo vymezeno, jaká data jsou požadována, a jak mají být připravena, případně zhotovena, aby byla použitelná. Pouze zcela obecný závazek zhotovitele, že data budou v budoucnu použitelná po dobu životního cyklu stavby, by mohl být (s ohledem na vývoj technologií, výstupních a vstupních formátů dat apod.) zcela nevhodný, až značně rizikový.

Spoluautor komentáře: Ing. et Ing. Petr Hlavsa

Zdroj obrázku: VESPER PROJECT, Lloyd's Register